Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Významní rodáci

Významní rodáci z Banskej Hodruše, ktorí pôsobili v kultúre a umení

Ján Jozef Havlovec (? - 1728): rím. kat. kňaz, osvietenecký spisovateľ a bojovník proti alkoholu. Narodil sa v Hodruši. Ako rím. kat. kňaz pôsobil na viacerých miestach, v roku 1714 i v rodnej obci, potom v rokoch 1715 - 1716 vo Veličnej na Orave a 1724 - 1728 v Častej, kde v roku 1728 aj zomrel. V roku 1724 vydal v trnave náboženský spis Tutelaris generalis seu Sanctus Michal archangelis.


Jozef Neuscho Faragó (21. 3. 1821 - 27. 3. 1895): sochár a maliar. Narodil sa v Hodruši ako syn baníka Jozefa Neuschla a Márie. V Banskej Štiavnici sa ako 14-ročný stretol s Aloizom Vávrom, ktorý mu ponúkol miesto učna vo svojej dielni. Po piatich rokoch odchádza do Viedne, ale táto cesta sa mu nevydarila. Namiesto do Viedne sa dostal do Pešti, kde si kvôli lepšej predajnosti svojich výrobkov musel pomaďarčiť meno. Odvtedy sa prezentuje maďarským prídavkom k menu Faragó. V roku 1844 prichádza na Novú Baňu, kde začal stavať bez nároku na honorár Trojičný stĺp na námestí. Toto súsošie dokončil v roku 1846 a slávnostne bolo odhalené v roku 1847. Po dokončení Trojičného stĺpu mu mesto Nová Baňa udelilo čestné občianstvo a poskytlo finančnú podporu na študijný pobyt vo Viedni. V roku 1854 sa natrvalo usadil v Levoči, kde sa presadil s návrhom "Pamätníka revolúcie 1848". Pomník bol umiestnený na námestí v Levoči, odkiaľ bol v roku 1919 odstránený. Od roku 1889 žil Jozef Neuschl Faragó, ktorý sa zaraďuje k popredným slovenským sochárom 19. storočia v ústraní a v nevýslovnej biede. Zomel 27. marca ako 74 ročný.

 

Jozef Komora (14. 2. 1825 - 23. 8. 1872): národovec a buditeľ. Narodil sa v Hodruši. Pôsobil ako národný a sociálby buditeľ, osvetový pracovník, ale aj ako jednoduchý človek - baník, člen bratskej pokladnice a slovenský vicerichter. Aktívne podporoval slovenskú tlač, kalendáre, almanach Concordia a Lipa. Bol dopisovateľom do šiestich slovneských novín. Madzi hodrušskými baníkmi mal veľkú autoritu. Jeho zásluhou sa v roku 1872 hodrušskí baníci postavili na obranu Matice slovenskej. Zomrel v Hodruši 23. augusta  1872.

 

Jozef Jaroslav Inštitoris (19. 3. 1835 - 5. 3. 1921): ev. učiteľ, ev. farár, spisovateľ. Narodil sa v Hodruši, študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, potom v Nemecku. V rokoch 1868 - 1873 bol profesorom a správcom evanjelického gymnázia v Martine. Prispieval do Národných novín, Obzoru, Cirkevných listov a Evanjelického cirkevníka. Je známy ako spoluzakladateľ Slovenského spevokolu v Matrine a v roku 1873 ako jeho zbojmarster. Od roku 1906 žil na odpočinku v Hodruši, kde aj zomrel. Pochovaný je na evajielickom cintoríne.

 

Samuel Mikler (1. 7. 1835 - 29. 11. 1909): ev. učitel', ev. farár, spisovatel'. Narodil sa v Hodruši, študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici a teológiu v Prešove. V rokoch 1859 - 1862 dočasný profesor na gymnáziu v Prešove. V rokoch 1862 - 1863 ev. farár v Kölcsi, 1863 - 1873 v Nagykárolyi, od 1873 na evanjelickom reformnom gymnáziu v Nagykörösi, 1887 - 1909 ev. farár v Banskej Bystrici. V literatúre bol činný od študentských čias. Písal lyrické básne, oslavné verše, náboženské básne. Z knižne vydaných prác má dokumentárnu hodnotu jeho história evanjelického kostola v Banskej Bystrici. Pedagogické články uverejňoval v časopisoch Sokol, Priatel' školy a literatúry, Evanjelické cirkevné noviny, Evanjelický kazatel' atď. Do týchto časopisov prispieval aj kratšou prózou. Zomrel v Banskej Bystrici.

 

Adam Ján Privický (1838 - 28. 8. 1931): národný buditel', člen Slovenskej muzeálnej spoločnosti a člen predsedníctva Matice slovenskej. Bol vrstovníkom, priateľom a spolupracovníkom F. R. Osvalda a ako 89-ročný prehovoril 29. júna 1928 pri odhalení pamätnej dosky tomuto významnému rodákovi, na farskom kostole sv. Mikuláša v Hodruši. Bol tiež skladatel'om ľudových piesní, organizátorom divadelného života a vel'kým organizátorom návštev na Sitne. V roku 1907 zorganizoval krajinskú peňažnú zbierku na podporu Slovenskej muzeálnej spoločnosti. Zomrel v Hodruši v auguste 1931 vo veku 93 rokov.

 

 Jozef Horváth (28. 1. 1840 - 6. 3. 1913): pedagóg. Narodil sa v Hodruši, pôsobil ako učitel', pedagóg, pisatel' I'udových príručiek, prekladatel' odborných prác z nemčiny, autor maďarskej gramatiky pre školy a učebníc zemepisu. Učil na rôznych miestach Uhorska: Gesztely, Szirák, Sári, Pilissszántó (1863 - 1866), Szentes (1866 - 1870), v Čakovci (1870 - 1872), v Oradei (1872 - 1889). V roku 1872 redigoval noviny Alföldi Figyelö. V rokoch 1887 - 1888 založil a redigoval v Oradei časopis Iskolakeret. Bol propagátorom moderného hospodárenia. Zomrel v Hodruši ako 73-ročný.

 

 Gustav Hostivid Schmidt (5. 12. 1841 - ?): národovec, botanik, pedagóg. Narodil sa v Hodruši, študoval na gymnáziu a rok na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Bol profesorom slovenského gymnázia v Revúcej.a po jeho zrušení učitel'om v Starej Turej. Pôsobil ako učitel' botaniky. Pripravil príručku Analytický kl'úč k rastlinopisu. Venoval sa taktiež ochotníckemu divadlu, hudbe a zberu národopisného materiálu. Vydal viacero odborných článkov v Lichardovom Obzore a v Národných novinách. Na dôchodku žil u syna v bývalej Jekaterinskej gubernii v Rusku, kde pravdepodobne aj zomrel.

 

 František Richard Osvald (3. 10. 1845 - 14. 4. 1926): rím. kat. kňaz, spisovatel', cirkevný hodnostár. Narodil sa v Hodruši, otec Matej Osvald, banský murár (? - 1896), matka Katarína rod. Boldišová. Ľudovú školu navštevoval v Hodruši. V rokoch 1857 - 1863 študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a v rokoch 1863 - 1865 seminár v Trnave, štúdium teológie absolvoval v rokoch 1865 - 1869 v Ostrihome. V roku 1869 bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1869 - 1871 bol rím. kat. kaplánom a od roku 1870 i dočasný administrátor v Starom Tekove. V rokoch 1871 - 1872 bol kaplán v Drégelypalánku, v rokoch 1872 - 1875 vo Vrábl'och, 1875 - 1876 sa liečil v Hodruši, 1876 - 1880 kaplán v Majcíchove, od roku 1880 -1916 riadny administrátor a od roku 1907 aj farár v Teplej. Od roku 1916 pôsobí v cirkevných funkciách v Trnave: 1917 kanonik, 1919 gen. vikár, 1921 pápežský pronotár a riaditel' kňažského seminára a prípravovne učiteliek.
Na literárnom živote sa zúčastňoval už ako študent. Ako kaplán a kňaz pôsobil na viacerých miestach. V roku 1879 sa stal správcom Spolku sv. Vojtecha v Trnave a redaktorom Katolíckych novín. Články s osvetovým zameraním publikoval v Pešťbudínskych vedomostiach. Vydával časopisy Kazatel', Kazatel'ňa, Literárne listy, Tovarišstvo. V rokoch 1919 - 1926 bol jedným z predsedov Matice slovenskej a podpredseda Muzeálnej spoločnosti slovenskej. V roku 1920 - 1921 bol jedným zo senátorov Národného zhromaždenia v ČSR za Slovenskú I'udovú stranu. Osobitným spôsobom sa zaslúžil o vydanie celého Svätého písma v slovenskom jazyku. Zomrel v Trnave, kde je aj pochovaný.

 


Ignác Boldiš (31. 12. 1856 - 9. 5. 1912): pedagóg, hudobný skladatel'. Narodil sa v Hodruši, strednú školu vychodil v Banskej Štiavnici, učitel'ský ústav v Leviciach a vysokú školu pedagogickú v Budapešti. Od roku 1877 pôsobil ako stredoškolský profesor učitel'ského ústavu v Modre a od roku 1880 ako riaditel' meštianskej školy. Od roku 1885 pôsobil na obchodnej akadémii v Martine. Spočiatku pôsobil v slovenskej národnej kultúre, prispieval do slovenských novín. Je autorom práce o dejinách maďarských škôl v Martine. Pôsobil aj ako hudobný skladatel', je autorom niektorých hudobných skladieb. Zložil štvorylky Kvety tatranské a Bányász négyes, Nocturno pre klavír zo slovenských I'udových piesní. Neskôr podl'ahol maďarizácii. Zomrel v Martine ako 55-ročný.

 

 

Adam Gröner-Malinský (14. 12. 1861 - 15. 8. 1899): pedagóg, zberatel' ľudových piesní. Narodil sa v Hodruši. Ako učitel' pôsobil v Devičanoch, Turčianskom Podhradí, v Štrbe a v rokoch 1895-99 v Sučanoch. Sám hrával a nacvičoval slovenské divadelné hry, piesne, viedol sučiansky spevokol, zriadil seniorálny učitel'ský spevokol, predchodcu Speváckeho spolku slovenských učitel'ov. Prispieval do týchto novín a časopisov: Národné noviny, Dom a škola, Svornosť, Evanjelická škola, Vlasť a svet, Listy národných učitel'ov a ďalšieh. Venoval sa tiež zbieraniu ľudových piesní, ktoré vydal ako Spevy slovenské. Zomrel v Sučanoch vo veku nedožitých 38 rokov. 

 

Herman Herolt (2. 4. 1873 - 29. 3. 1957): literát. Narodil sa v Hodruši, bol odchovancom Františka Richarda Osvalda. Zomrel v Pezinku.

 

Jozef Horváth (29. 9. 1886 - 4. 1. 1957): starosta Kremnice. Narodil sa v Hodruši, bol kontrolórom v Mincovni Kremnica a viac rokov i starostom mesta. Sociálnymi a odbornými článkami prispieval do viacerých novín. Zomrel v Kremnici.

 

Karol Uje (10. 7. 1895 - ?): umelecký kováč a najbližší spolupracovník Karola Fizélyho. Pracoval na obnove mrežových ohrád okolo Morového stípa, Mariánskeho súsošia, Starého zámku v areáli kaštiel'a vo Sv. Antone a v areáli banskoštiavnickej Botanickej záhrady.

 

Jozef Kubíny (? - 1943): učitel'. Narodil sa v Hodruši. Jeho starí rodičia do Hodruše prišli z Kutnej Hory v r. 1817. Bol všestranne aktívnym učitel'om, I'udovo vychovaný, osvetový pracovník. Od roku 1901 až do roku 1912 učil na rím. kat. škole na Tergotni, kde pôsobil aj ako správca školy. Tu pri škole postavil aj včelín a okolo seba združiI celý rad záujemcov z radov dospievajúcej mládeže. V okolí školy vysadil mnoho morušových stromov.

 

Emil Boleslav Lukáč (1. 11. 1900 - 14. 9. 1979): ev. farár, básnik. Narodil sa v Hodruši. V rokoch 1910 - 1918 študoval na ev. lýceu v Banskej Štiavnci, potom v Bratislave na Evanjelickej teologickej vysokej škole a súčasne na Filozofickej fakulte UK. V rokoch 1922 - 1924 študoval na Sorbone v Paríži a v roku 1928 v Lipsku. V roku 1934 získal titul PhDr. Ako ev. kaplán pôsobil v Hodruši, Martine, Brezne a v Bratislave. Literárne bol už na ev. lýceu v Banskej Štiavnici. V roku 1940 založil a redigoval časopis Tvorba. Prvú básnickú zbierku Spoveď vydal v roku 1922. Ďalej to boli zbierky Dunaj a Seina, Hymny k sláve Hosudarovej, O láske neláskavej, Križovatky, Moloch, Bábel, Óda na poslednú a prvú, Parížske romance, Srdce pod Kaukazom. Prekladal z maďarčiny a z francúzskej literatúry. V rokoch 1933 - 1939 bol tajomníkom Spolku slovenských spisovatel'ov. Rozsiahla je jeho prednášková a publicistická činnosť v početných novinách a časopisoch. Je autorom libreta k opere Detvan od Viliama Figuša-Bystrého. Zomrel v Bratislave vo veku nedožitých 79 rokov.

 

Julius Pázmán ( 7. 9. 1907 - 15. 6. 1982): finančný odborník. Narodil sa v Hodruši. Vysokú školu obchodnú absolvoval v Prahe a Institut Financier v Paríži. V rokoch 1934-39 bol pracovníkom Národnej banky československej v Prahe, 1939-46 bol riaditel'om devízového odboru Slovenskej národnej banky v Bratislave. Autor 10 odborných publikácií, 8 vysokoškolských učebníc a množstva odborných článkov v časopisoch. Zomrel vo veku nedožitých 75 rokov v Bratislave.

 

Rudolf Debnárik (26. 12. 1908 - 20. 11. 1971): herec, dramatik, režisér. Narodil sa v Hodruši, po
absolvovaní učiteľského ústavu v Banskej Štiavnici učil v rokoch 1932-33 v Banskom Studenci, 1933-49 v Štefultove, 1949-54 bol členom činohry Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene, 1954-60 riaditeľ Dedinského divadla v Bratislave, 1960-71 riaditeľ Divadla v Trnave. Okrem hereckej a režijnej činnosti napísal niekoľko rozprávkových hier a celovečerných hier s baníckou, dedinskou a povstaleckou tematikou. Účinkoval i vo filme a televízii. Zomrel vo veku nedožitýc_ 63 rokov v Trnave.

 

Alexander Zrebený (22. 1. 1922 - 1. 9. 1985): učiteľ, archivár, historik. Narodil sa v Hodruši, po absolvovaní gymnázia v Banskej Štiavnici pôsobil v r. 1947-51 ako učiteľ, potom až do roku 1967 pracoval v okresnom archíve v Trenčíne a vo Zvolene. V rokoch 1971-72 pracoval v Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici a potom až do smrti bol riaditeľom Mestského múzea v Novej Bani. Ako historik napísal viacero prác o dejinách Krupiny, Bzovíka, Zvolena, Brehov a Novej Bane. Svoje články publikoval hlavne na stránkach okresných novín, Vlastivedného časopisu, Zborníka Slovenského banského múzea a zborníka Stredné Slovensko. Najväčšiu pozornosť venoval výskumu dejín niekdajšieho slobodného kráľovského banského mesta Nová Baňa. Ním pripravovaná monografia Žarnovice zostala v rukopise.
Ako archivár Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici a rodák z Banskej Hodruše mal najväčšie predpoklady zozbierať a vydať písané dejiny Banskej Hodruše, čo sa, žiaľ, nestalo. Zomrel vo veku 63 rokov vo Zvolene.

 

Ladislav Chomenský (13. 2. 1920 - 21. 7. 1995): regionálny historik, kronikár obce. Narodil sa v Hodruši. V neďalekej továrni Sandrik sa vyučil za pasiara, kde neskoršie aj pracoval. Posledné roky života sa ako kronikár obce Banská Hodruša intenzívne venoval histórii obce. Z tohto obdobia sa zachovala ručne písaná kronika Banskej Hodruše (1980). Podľa výpovede manželky pracoval aj na knihe o dejinách Banskej Hodruše, ktorú si po jeho smrti zobrala jej príbuzná, ktorá sl'úbila, že ju dopíše.

 

 


 


2857803

Úvodná stránka