Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Kopanice

Osídlenie dnešných Kopaníc pod menom GERAD sa uvádza už okolo roku 1275. Takéto osady tzv. Pertinencie vznikali v okolí Štiavnických baní, teda bane boli základom takýchto sídiel.

Prví osadníci klèovali lesy, získanú pôdu zúrodňovali, pálili uhlie pre potreby baní a živili sa chovom dobytka.

V 14. storočí bola poddanskou osadou panstva Šášovského hradu, v 16. storočí patrila Revišťskému panstvu a v 17.storočí Banskej štiavnickej komore a pravdepodobne vtedy začínala banská činnosť - kutacie práce aj na Kopaniciach. Dokladujú to aj zachované názvy BAŇA, MODERŠTOLŇA ako aj umelé jazero /tajch/ slúžiace potrebám baní.

Aj keď sú Kopanice malá obec, pomerne aj s malým chotárom, delia sa v miestonom názvosloví na tri časti - Dedinu, Baňu, Dômky. Podľa vierovyznania žijú tu rimsko-katolíci - prevažne v Dômkach a na Bani, v Dedine zase evanjelici. Tak Kopanice majú dva kostoly, evanjelici v Dedine postavený v roku 1858, oprava veže bola v roku 1997 a v Dômkach katolícky z roku 1804, ktorý bol opravovaný v roku 1913 a dokonca tri cintoríny vzhľadom na členitý reliéf, kde výšková rozdielnosť chotára je od 400 do 825 metrov nad morom. Najvyšší je tzv. Chotár s výškou 825 metrov. Celková výmera chotára je 920 ha, no z toho najviac zaberajú lesy, lúky a pasienky, úrodnej ornej pôdy ja veľmi málo, aj keď v minulostisa niekoľko rodín živilo poľnohospodárskou činnosťou, povozovníctvom a pálením vápna.

Do 30-tich rokov minulého storočia bola táto obec komunikačne spojená len horskou cestou z Rychňavy, až v roku 1927 sa započalo so stavbou cesty do Hodruše. Baníci a robotníci chodili rôznymi lesnými cestami a chodníkmi /Návorište, Medenô, Kohútovo ap/.

Mor a cholera neobišli ani túto horskú obec. V roku 1573 Turci plienili aj v Kopaniciach.

Požiar v roku 1833 zničil v časti Dedina 4 domy a v roku 1919 mu padli za obeť ďalšie 3 domy.

Do začiatku 20. storočia boli Kopanice samostatnou rimsko-katolíckou farnosťou, neskôr patrili pod farnosť Vysoká, neskôr Piarg a t.č. pod Hodrušskú farnosť. Chátrajúcu bývalú faru v Dômkach si obyvatelia za minulého režimu v 50-tych rokoch prebudovali na Osvetovú besedu, ktorá slúžila nielen divadelnému životu, ale aj rôznym kultúrnym akciám a zábavám. V rámci reprivatizácie bolo toto zariadenie navrátené rimsko-katolíckej cirkvi a posledné roky nevyužívané chátra. Evanjelický kostol spravuje evanjelický seniorát v Banskej Štiavnici.

V období svetovej hospodárskej krízy bola bieda v tejto obci tak veľká, že najbiednejšie nemajetné rodiny chodili po žobraní.

V období SNP sa do bojov zapojilo 14 mužov a 8 ako partizánov. Po potlačení SNP prišla nemecká jednotka do Kopaníc 6. decembra 1944. Nemci aj túto malú obec úporne bránili až do ústupu a tak Kopanice boli oslobodené sovietskymi a rumunskými jednotkami 6. marca 1945.

Kultúrny a spoločenský život v obci bol úmerný jej možnostiam. Spoločenská a kultúrna činnosť bola najvyššia do roku 1990 a sústreďovala sa v spomínanej Osvetovej besede, no známe boli aj kopanické tanečné zábavy - púťová v máji, hodová v septembri. Letné zábavy boli v minulosti na tzv. Trnádzi pod Hrbom. Verejno-spoločenský život v súčasnej dobe stagnuje čo súvisí aj s úbytkom obyvateľstva.

Kopanice ešte v roku 1921 mali 415 obyvateľov a v roku 1970 to bolo už len 281.

Do spoločnej obce Hodruša-Hámre boli začlenené v roku 1980.


Zdroj: pán Maruniak


 


3580996

Úvodná stránka